reklama

Všetko (a ešte viac) o doprave v Číne

Prečo turistické spoločnosti zakaždým (a možno i zámerne) neuvádzajú dopravnú situáciu čínskeho sveta? V dnešnom článku sa hodlám s vami podeliť o svoje najšialenejšie zážitky spojené s touto tematikou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Skúste sa na chvíľu zamyslieť - aký dlhý čas ste strávili v zápche pri ceste do práce či do školy? Ešte si pamätáte na tie zúfalé momenty, keď vaše auto uviazlo uprostred kolóny dlhej cez celé mesto? Poteším vás. Hodinové čakanie plné nervozity na našom malebnom Slovensku sa nevyrovná tomu, čo prináša krajina s najväčším počtom obyvateľov na svete. 

S mojím príchodom do krajiny sa spájalo množstvo emócií a nepoznaného. Ako sa najrýchlejšie (a najlacnejšie) dostať z bodu A do bodu B? Budem musieť čeliť scenáru dopravnej Sodomy-Gomory? Alebo je mestský systém natoľko "vymakaný," že si s touto otázkou poradí po svojom?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Otázky cestovateľa - amatéra ma trápili od momentu, kedy som prvýkrát vystúpila na čínsku pôdu. Riadiť sa však mottom "neskúsiš, neuvidíš" bolo viac ako strach, a tak som odvážne vykročila do ulíc veľkomesta s túžbou hľadať odpovede na moje otázky. 

Moja celkom prvá fotografia na cudzej pôde. Pri pohľade na ňu opäť cítim obrovské nadšenie a chuť vrátiť sa naspäť.
Moja celkom prvá fotografia na cudzej pôde. Pri pohľade na ňu opäť cítim obrovské nadšenie a chuť vrátiť sa naspäť. (zdroj: Vlastná fotografia)

Prvú vec, ktorú som mala šancu pochopiť, bolo pekinské metro. Už pri prvom pohľade na nákres podzemnej mapy môj mozog zaspätkoval. Dlhé línie zastávok a variácie čínskych znakov, každý s osobitým významnom... to dá zabrať. 

Každá zo zastávok metra má totiž niekoľko rozličných východov, tzv. exitov, ktoré sa označujú písmenkami abecedy (Exit A, Exit B) a čím väčšia zastávka, tým viac východov. ... Preto ak neviete, ktorým exitom máte vyjsť na ulicu, môže vám to narobiť poriadne problémy. Východy sú totiž od seba vzdialené aj niekoľko kilometrov a nesprávne zvolený exit môže pre zblúdilca znamenať problém... Strach však vyprchal veľmi rýchlo, keď som pochopila čaro najobľúbenejšieho spôsobu dopravy v tomto veľkom meste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
23 liniek, 405 staníc, 13,7538 miliónov cestujúcich každý jeden deň.
23 liniek, 405 staníc, 13,7538 miliónov cestujúcich každý jeden deň. (zdroj: Vlastná fotografia)

Mojím najlepším kamarátom sa stal internetový sprievodca Pekingom, ktorý obsahoval všetky potrebné informácie, vrátane tých, ktorý exit použiť, aby ste sa nestratili. Od toho momentu jazda metrom bola zážitkom, na ktorý veľmi rada spomínam. Alebo aj nie? 

Link na stiahnutie aplikácie (android): https://play.google.com/store/apps/details?id=com.xinlukou.metromanbj&hl=sk

Nikto ma totiž nepripravil na rannú "tlačenicu" ktorú som okúsila už druhý deň môjho pobytu. Akonáhle odbilo osem hodín ráno, väčšina obyvateľov využila služby podzemnej dopravy a s myšlienkou na ďalší dlhý deň pred sebou bojovala o miesto v už aj tak preplnenom vozni metra. Do vozňa nás musela doslova natlačiť pracovníčka, ktorá s pomocou amplióna cestujúcich vyzývala, aby sa správali civilizovane. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Väčšina kupé vystúpila a ja som mala konečne šancu vytiahnuť telefón. Zažila som aj horšie dni.
Väčšina kupé vystúpila a ja som mala konečne šancu vytiahnuť telefón. Zažila som aj horšie dni. (zdroj: Vlastná fotografia)

V tom zmätku mi nedalo nezasmiať sa... S tvárou pritlačenou na skle medzi desiatkami rozospatých číňanov, číňaniek a ich zívajúcich detí totiž nikomu nezostalo nič iné, iba sa správať civilizovane. Inak je zaujímavé, že prvý spoj metra začína v Pekingu premávať až o pol šiestej ráno, čo je v porovnaní s trafikonom niektorých slovenských autobusových liniek pomerne neskoro. 

Dostať sa dnu je jedna vec, von však ďalšia...
Dostať sa dnu je jedna vec, von však ďalšia... (zdroj: Vlastná fotografia)


O pár týždňov som pochopila, prečo je metro v Pekingu tak veľmi populárne. Využitie auta v metropole nie je najrozumnejšie riešenie. Pamätám si to dvojhodinové čakanie, vďaka ktorému lietadlo takmer odletelo bezo mňa. Spomínam na dopravné nehody a oškretý lak sprevádzaný nadávkami a vyhrážkami oboch vodičov. Taxikári radi nadvihnú cenu, nevšímajú si tachometer ani pravidlá, ktoré by mali platiť pre všetkých, bez ohľadu na vek a postavenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V meste funguje len jedna taxi služba, ktorá väčšinou operátora nepotrebuje. Stačí stopovať a čakať, pokiaľ nejaký nezastaví.  Spoznáte ich podľa jednotnej, oranžovo modrej farby.
V meste funguje len jedna taxi služba, ktorá väčšinou operátora nepotrebuje. Stačí stopovať a čakať, pokiaľ nejaký nezastaví. Spoznáte ich podľa jednotnej, oranžovo modrej farby. (zdroj: Vlastná fotografia)

 

Populárnymi sa stali elektrické skútre, ktoré môže vlastniť každý od pätnástich rokov. Skúter sa nabíja podobne ako telefón a je vhodný k cestovaniu na krátke vzdialenosti. Jeho kúpa nie je finančne náročná a je žiadanejší ako klasické auto. Etický kódex tu platí inak... svojsky. 

Jazdí sa po chodníkoch aj cez červenú, pravidlá berú na ľahkú váhu.
Jazdí sa po chodníkoch aj cez červenú, pravidlá berú na ľahkú váhu. (zdroj: Vlastná fotografia)

 

Precestovala som mnoho miest, v ktorých autá patrili bohatším, zatiaľ čo elektrické motorky menej majetnejším vrstvám. Ak by som v Číne ostala dlhšie, aj ja by som uvažovala nad jej kúpou. Ušetrí nie len čas, ale aj peniaze. Motorky stoja na ulici voľne, nikto ich nekradne, pretože nemajú trhovú hodnotu. Číňania však dbajú o ich vzhľad, a preto ich radi zdobia rôznym ornamentmi a aj plachtami, ktoré pri jazde chránia proti vetru.

Vždy som rada chcela vedieť, ako vedia rozoznať svoj skúter od všetkých iných naokolo. Číňania ho prezývajú 电动车 (tian tong čche), doslova ako elektrické vozidlo.
Vždy som rada chcela vedieť, ako vedia rozoznať svoj skúter od všetkých iných naokolo. Číňania ho prezývajú 电动车 (tian tong čche), doslova ako elektrické vozidlo. (zdroj: Vlastná fotografia)

Bicykle. Áno, aj tie majú svoje miesto v mnohých srdciach číňanov. Ak nemáte vlastný, je možné zapožičať si ho za skromný 1 juan (0.13€). Po použití stačí bicykel odstaviť na každom rohu. Dobre čítate - naozaj na KAŽDOM rohu - a čakať, kým si ho nepožičia niekto iný. Podobné riešenia vznikajú v súčasnosti aj na Slovensku, poznáme ich ako tzv. bike sharing, no na rozdiel od Číny, tu u nás má požičiavanie prísnejšie pravidlá a prepracovanejší systém. 

Upratovanie bicyklov majú na starosti jednotliví poskytovatelia.
Upratovanie bicyklov majú na starosti jednotliví poskytovatelia. (zdroj: Vlastná fotografia)

Smutný pohľad je však na ich likvidáciu. Pokazené, hrdzavé bicykle odvezú za mesto, kde skončia na hromadnej skládke, ktorá rastie každým rokom. Recyklácia kovov je pravdepodobne stále nepoznaný pojem a môžme len dúfať, že v budúcnosti tento problém vyriešia. 

Obrázok blogu


Možno by ste sa čudovali, ale mestskú hromadnú dopravu, medzi nami známu ako MHDéčky využíva v Pekingu len malý počet ľudí. Súvisí to s obavami o dopravné špičky a aj s faktom, že zastávok ubúda každým jedným rokom. Zažila som už aj to, že MHD fungovala podobe ako taxík. Stačilo ukázať znamenie stop a šofér jednoducho zastavil na krajnici a vyzdvihol cestujúceho.

Cena za tieto služby je tiež veľmi nízka. Pohybuje sa okolo dvoch juanov (0,26€) a za tento nízky poplatok sa môžete previesť po celom meste. Nevýhoda spočíva vo fakte, že potrebujete poznať názov zastávky, najlepšie jej čínsky názov, na ktorú sa potrebujete dostať. Taktiež sa musíte poriadne držať- pravidlá cestnej premávky vodičom autobusov zjavne nič nehovoria.

 

Spoje chodia každých pätnásť až tridsať minút. Striehnite na autobus so svojím číslom, ktorý je napísaný v zozname liniek pri zastávke. Väčšinou.
Spoje chodia každých pätnásť až tridsať minút. Striehnite na autobus so svojím číslom, ktorý je napísaný v zozname liniek pri zastávke. Väčšinou. (zdroj: Vlastná fotografia)



Na rovnakom princípe fungujú aj prímestské či diaľkové autobusy, Podobne ako na Slovensku, tak i v Pekingu si prepravcovia konkurujú a svojskými spôsobmi lákajú cestujúcich, aby nastúpili práve do ICH autobusu. No v Číne robia tento autobusový marketing po svojom... Všetky štátne i súkromné spoje totiž majú "stewardku" - žienku, ktorá pred odchodom autobusu vykrikuje na nástupišti do ampliónu, oznamuje, koľko miest je voľných, kam autobus cestuje, vydáva lístky, určuje cestujúcim miesto, kam si majú sadnúť, či umýva vodičovi čelné sklo.

Šoféri, no v dnešnej dobe aj šoférky, spoznáte podľa modrej uniformy a červenej látky okolo ramena.
Šoféri, no v dnešnej dobe aj šoférky, spoznáte podľa modrej uniformy a červenej látky okolo ramena. (zdroj: Vlastná fotografia)

Áno, čítate dobre... leští čelné sklo, dezinfikuje sedačky, umýva počas jazdy podlahu... Najlepší zážitok je však vidieť túto žienku s obrovskou hrčou bankoviek, ktoré vyberie na cestovnom, ako sa prechádza po autobuse hore-dole a inkasuje bez pokladničného bločka... Kým sa autobus nenaplní do posledného miesta na sedenie, zo zastávky vozidlo neodíde. S tým však v Číne nie je žiaden problém a tak autobusy prichádzajú a odchádzajú zo stanice podobne ako včely z úľa... A práva cestujúcich?

Pri súkromných prepravcoch takmer žiadne... Nižšie posielam fotku, ktorú zachytila moja mama. Šofér v strede jazdy odstavil autobus na krajnicu a vyšiel von na cigaretku. Že vy kvôli nemu nestihnete prípoj? No a čo... Pôjde ďalší... Aj takého zážitky nazbierate, ak sa jedného dňa rozhodnete navštíviť krajinu čínskeho draka. 

Obrázok blogu


Najlepší, najrýchlejší a najspoľahlivejší spôsob dopravy sú jednoznačne vlaky. Moderné rýchliky dosahujúce až 350 kilometrov za hodinu poskytujú cenovo dostupné služby pri preprave na dlhé vzdialenosti. Na výber je široké spektrum možností. Nočné vlaky s mäkkými lôžkami až po luxusnú prvú triedu a fantastickou obsluhou. 

Prinášam fotku z prvej triedy rýchlika na linke Peking- Ši An. Cena lístku na osobu stála neskutočných 200 eur (neplatila som ho ja, bol to dar od rodiny, v ktorej som bývala). Služba bola fantastická, dostala som sladkosti aj nápoje zadarmo.
Prinášam fotku z prvej triedy rýchlika na linke Peking- Ši An. Cena lístku na osobu stála neskutočných 200 eur (neplatila som ho ja, bol to dar od rodiny, v ktorej som bývala). Služba bola fantastická, dostala som sladkosti aj nápoje zadarmo.  (zdroj: Vlastná fotografia)

Kúpa lístkov funguje naozaj jednoducho. Môžete využiť služby internetu (ak poznáte čínske znaky) alebo počkať v rade pri okienku a s použitím posunkovej reči typu "rukami/nohami" dostať hmotný, papierový lístok. Rezerváciu však treba i tak určiť dopredu, častokrát sa stáva, že vlak je obsadený v priebehu pár minút. 

Na výber máte zo štyroch možností. Prvá trieda, mäkké sedadlo, kupé, ktoré pripomína naše slovenské rýchliky, tvrdé, beztvaré sedadlo a nakoniec novinka, ktorej som najskôr nedokázala uveriť. Super rýchly vlak s rýchlosťou 420 km za hodinu. Áno, aj v Pekingu taký existuje. Lístok na takýto vlak však stojí viac ako polročný priemerný čínsky zárobok a tak ho v súčasnosti využívajú iba turisti a vyššie vrstvy. 

Lístok si musíte kúpiť, aj keď už žiadne sedadlo nie je dostupné. Nie je to však žiadnou prekážkou, cestujúci si často prinesú vlastnú sedačku sami. Ak ju nemajú, v lepšom prípade poslúži kufor, v horšom čiapka, sveter alebo igelitka. 

Na Slovensku tento spôsob dopravy nepoznáme, ale rikše sa aj napriek čoraz viac modernému svetu držia v popredí. Nájdete ich takmer všade a sú skvelým spôsobom zárobku pre miestnych. Klasická rikša pozostáva z bicykla a vozíka s prístreškom, do ktorého sa zmestia najviac traja ľudia. Viem si predstaviť každodennú únavu pracovníkov, ktorí prácu začínajú v skorých ranných hodinách a končia so západom slnka.

Moderné rikše v turistickej oblasti.
Moderné rikše v turistickej oblasti. (zdroj: Vlastná fotografia)

Keď business nejde podľa predstáv, občas vás zastavia na ulici a ponúkajú svoje služby. Výhodou rikše nie je práve rýchlosť, ale lacný sightseeing bez akejkoľvek námahy z vašej strany. Vodiči rikší sú často krát starší muži, pre ktorých je ťahanie bicykla s turistami jediným zdrojom príjmu. U mňa si vyslúžili obrovskú úctu, veď denne nakrútili viac kilometrov ako Sagan... 

Na záver otázka pre vás: Ktorý "prostriedok" sa vám zapáčil najviac?

 

 

Viktória Macková

Viktória Macková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som 19- ročná študentka, ktorá študuje čínsky jazyk. Mojím cieľom je priblížiť čitateľom život v Číne, opísať miesta, zvyky a tradície, ktoré som mala šancu vidieť na vlastné oči. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu