Príbeh o tom, ako jedna päťka znamená koniec sveta

Autor: Viktória Macková | 17.6.2020 o 20:11 | (upravené 26.10.2020 o 19:19) Karma článku: 11,37 | Prečítané:  11494x

Čínsky školský systém je v porovnaní s tým slovenským silná káva. Je to ako hry o život. Buď vyhráte a získate vstupenku na lepšiu budúcnosť, alebo zlyháte a možnosti uplatnenia sú nenávratne preč. Taký je život. Taká je Čína.

Na začiatku dnešného článku spoločne zatvoríme oči a vrátime do sveta školských lavíc a žiackych knižiek. Aj vy si pamätáte na krik pani upratovačky, keď ste nemali prezuvky, či krik od rodičov za škaredú poznámku v triednej knihe? A čo tak utekanie po chodbách alebo "flákanie" sa poza školu?

Som si istá, že pekné spomienky prevyšujú tie nešťastné a všetci, možno niektorí postupnom času sa usmejú nad pocitom, aký bol vtedy svet gombička.

To však zďaleka neplatí pre čínskych študentov. Z vlastnej skúsenosti, ktorú som mohla zažiť, ani najťažšia škola na Slovensku neprekoná "trápenie" čínsky detí a ich každodenný boj o dobré známky a finálne miesto na výslní.

Ich dlhá cesta začína už od mala. Trend vedieť plynule po anglicky začal v Číne len nedávno, no takmer každý rodič mu pripisuje veľkú dôležitosť. Angličtina začala byť v tejto krajine tak dôležitá, že poskytla mnohé pracovné pozície pre rodených Európanov, Angličanov a Američanov, ktorí radi pricestujú do novej krajiny v snahe šíriť tento veľmi dôležitý jazyk.

Po krajine nájdete stovky letných škôl cudzích jazykov, doučovaní matematiky, jazyka a podobne. Nie každému však angličtina padne do ucha a preto sa s ňou trápia každý jeden deň.

V prípade, že rodič nechce platiť za drahé pomocné školy alebo kurzy, anglický jazyk je zatiaľ na školách nastavený ako povinná hodina. Niektoré začínajú s výučbou už od základnej školy, iné až od strednej školy. Musím taktiež spomenúť, že rozdelenie ročníkov je trochu iné ako u nás.

Základná škola prvého stupňa má šesť ročníkov, nasleduje vyšší stupeň, ktorý má tri ročníky a napokon samotná stredná škola, ktorá má tiež tri ročníky. U šťastlivcov to vychádza tak, že už v sedemnástich sedia na vysokoškolskej prednáške. Taktiež musím spomenúť, že na priemernej škole môže byť prihlásených až cez šesťtisíc detí a v jednej triede môžu sedieť aj päťdesiati.

Už ako prváci sedia v škole dlhé hodiny a postupne sa učia prvé znaky, básne a podobne. Objem učiva rastie každým rokom, a s tým pribúda aj domácich úloh. Nie sú to úlohy nášho typu, ako vypočítaj desať príkladov a naučiť sa nové učivo lebo zajtra sa skúša, hovorím o celých knihách a zošitoch, ktoré musia decká dokončiť za jeden deň.

Pri takejto situácii často chodia najskôr spať až o jedenástej hodine v noci. Nemajú pokoja ani cez prázdniny, pretože ich učiteľky nabalia kvantami papierov a kníh na vyplnenie, pretože cez leto sa zvykne zabúdať.

Ak ste si mysleli, že aspoň vzdelanie je zabezpečené štátom, nie je to celkom pravda. Žiak si aj napriek tomu musí zabezpečiť uniformu, ktorá je na školách povinná, úbor na telesnú výchovu a podobné školské potreby.

Viem, že niekde sa zbiera aj školné, no nie je to vysoká čiastka. Ak však rodič nemá ani na to, môže to drasticky ovplyvniť vývoj dieťaťa. Stretla som sa s prípadmi detí z chudobnejších pomerov, ktoré už dopredu vzdali myšlienku na plné štúdium. Ich výhľad na slušne platenú prácu je podstatne kratší, no nie nemožný. Samozrejme, musia vynaložiť neľudské úsilie na uživenie seba a rodiny, o to viac si však vážia každý jeden cent, ktorý im pristane do peňaženky.

Škola kľudne môže byť aj desať minút od domu, stále sa nájdu niektorí zákonní zástupcovia, ktorí potomka šupnú na internát, z dôvodu lepšieho sústredenia sa na štúdium. Čínske internáty nie sú ako u nás, funguje tam pevný režim a do jednej neveľkej izby sa pomestia aj štyria, spolu so stolmi a nábytkom.
V horších prípadoch deti cestujú celé kilometre, aby sa z domovov na vzdialených lazoch dostali k vytúženým knižkám a obľúbeným spolužiakom.

Dostávame sa ku známkovaniu, či teda vlastne bodovaniu na školách. Namiesto systému 1-5 využívajú percentá, klasicky, 100% je maximum, ktoré sa dá dosiahnuť.

Žiaci majú väčšie testy každý týždeň a o malých testoch záleží len na učiteľovi. Zakaždým sa však vyhlasuje najlepší žiak z triedy a stáva sa tak vzorom pre ostatných.  Dostáva výhody typu prehovoriť za celú triedu pri dôležitých udalostiach alebo uvítať učiteľa pri príchode do triedy. Pozícia učiteľa je totiž v Číne vážená, platovo i spoločensky.

Do fungovania sa dostal aj rebríček najlepších študentov školy v rôznych oboroch, ktorých mená vyhlasujú samotní učitelia či riaditeľ. Víťaz rebríčka sa opäť stáva niečím ako legendou a získava patričnú priazeň a popularitu.

Školopovinní popri škole však majú stále  čas stíhať aj niekoľko z množstva voľnočasových aktivít, väčšinu však pre deti vybrali rodičia. Či už ide o výtvarnú, tanec či šport, rodičia veria, že im tieto záujmy pomôžu ďalej v živote.

Tmavé kruhy pod očami, nedostatok oddychu... čo tak ešte môže trápiť miestnych študentov? Je to strašiak v podobe posledného roku na strednej škole, pretože prichádza ich skúška dospelosti, zvaná 高考 (Gao Kao). Gao Kao je zároveň ako prijímačky na vysoké školy. 

Je to test zložený z rôznych predmetov a stoviek otázok na rôzne témy. Žiak si môže vybrať z dvoch smerov: jeden je humanitný, ten obsahuje históriu, samotný jazyk a literatúru, umenie a podobne. Druhý smer je prírodovedný: matematika, fyzika, chémia a tak ďalej. Na túto skúšku sa žiaci biflia celý rok. Očakáva sa od nich, aby vyriešili každé zadanie bezchybne.

K tomu sa pridávajú celé litánia textov, študenti si ich musia pamätať odslova- doslova, alebo v tomto prípade, od znaku do znaku.  Učiteľ je ako ich druhý rodič, motivuje ich, kritizuje ale aj posúva ďalej ich k cieľu, ktorý majú spoločný: dostať sa na dobrú univerzitu. Predstavte si, aká je Čína veľká a koľko detí sa každý rok hlási na svoj vysnívaný odbor. Je preto veľmi dôležité pracovať čo najusilovnejšie, pretože aj napriek veľkému počtu škôl je miest pomerne málo.

Kalendár v triede každý deň ukazuje, koľko dní ešte ostáva do testu a žiaci pilne študujú neskoro do noci, niekedy dokonca spánok preskočia. Viem si predstaviť pod akým tlakom musí byť ich mentálne zdravie. Aj napriek vypuknutiu Covid-19 sa skúška nezrušila, iba posunula o mesiac. 

V deň skúšky rodičia odprevadia deti pred brány školy a čakajú, dokým dopíšu. Do školy nikto nepovolaný vstúpiť nesmie a akékoľvek podvádzanie sa trestá vyhodením zo skúšky. V tento deň okolo niektorých známejších škôl nepremáva doprava, aby mohli študenti poctivo pracovať.

Keď už majú "dobojované", rodiny spoločne oslavujú a netrpezlivo čakajú na výsledok. Jediný jeden deň rozhodne o budúcom živote ich dcéry alebo syna. A to doslova. 

Skóre v podobe bodov rozhodne, či sa dieťa dostane na univerzitu dobrú, priemernú, alebo žiadnu. Od výberu školy sa potom bude odvíjať aj hľadanie práce, výška mesačnej mzdy a celkového osobného mena. Ak dieťa nie je spokojné s výsledkom, je možné opakovať ročník a zúčastniť sa skúšky ešte raz. Dokopy môžu získať 750 bodov, každá z častí je hodnotená osobitne. 

Ak by vás zaujímalo, kto historicky napísal tento test najlepšie, bolo to dievča menom 黎雨佳 (Lí Jú Ťia) a podarilo sa jej získať neskutočných 750 bodov, čo je teda historicky prvý krát, čo niekto získal plný počet. Stalo sa tak v roku 2017. V novších článkoch som však objavila aj iné mená, ktoré dosiahli rovnaký výsledok, ich pravdivosť si však nemám ako overiť.

Keď už majú žiaci po všetkom, do rúk zoberú ťažké zväzky kníh a zošitov, čo vlastnia a spoločne ich trhajú a vyhadzujú z okna. Je to prejav ukončenia náročnej práce a nepokoja, je to prejav radosti a zároveň aj nového začiatku. V srdci však isto cítia smútok, aj po tom všetkom, čím si museli prejsť. Dávajú zbohom profesorom, spolužiakom, aj vlastnému mladému ja. 

 

Tematika tohto prostredia inšpirovala mnoho filmov a seriálov. Posielam link na jeden z nich, aj s anglickými titulkami: https://www.youtube.com/watch?v=oMUxdwumGd0

Tento dokument je síce po čínsky, no ten začiatok stojí za to. Pravý, autentický pohľad dovnútra https://www.youtube.com/watch?v=WAmtH91S2GQ. Titulky potrebovať nebudete, pochopíte. 

Ak vás tento článok zaujal, no zdal sa vám krátky, nezúfajte, pracujem na jeho pokračovaní.
Na záver opäť otázka pre vás: Už sa vám zdá naša maturita ľahká? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kedy advokáti pracujú zadarmo

Vznikol u nás prvý pro bono rebríček.

Stĺpček Jakuba Fila

Figa borová v podaní Igora Matoviča

Krajina si zaslúži mať príčetného premiéra.


Už ste čítali?